ÚTOK KGB NA PIA XII.

Tento článok, publikovaný v angličtine 25. januára 2007 v časopise National Review a napísaný bývalým rumunským generálom, odhaľuje plán KGB zdiskreditovať pápeža Pia XII., počnúc tajnou operáciou, ktorá v roku 1963 viedla k uvedeniu divadelnej hry Námestník (Il Vicario).

KORUMPOVANIE CIRKVI

Sovietsky zväz nikdy nebol spokojný s tým, že musí zdieľať ten istý svet s Vatikánom. Najnovšie odhalenia dokazujú, že Kremeľ bol pripravený urobiť čokoľvek, aby čelil veľmi silnému antikomunizmu Katolíckej cirkvi. V marci 2006 talianska parlamentná komisia dospela k záveru „nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť, že to boli lídri Sovietskeho zväzu, ktorí iniciovali odstránenie pápeža Karola Wojtyłu“, ako odvetu za jeho podporu disidentského hnutia Solidarita v Poľsku. V januári 2007, keď sa objavili dokumenty odhaľujúce, že novovymenovaný varšavský arcibiskup Stanisław Wielgus spolupracoval s poľskou politickou políciou v období komunizmu, priznal obvinenie a odstúpil. Na druhý deň odstúpil z rovnakého dôvodu aj rektor katedrály Wawel v Krakove, kde sú pochovaní poľskí králi a kráľovné. Následne vyšlo najavo, že Michał Jagosz, člen vatikánskeho tribunálu kompetentného pre kauzu kanonizácie zosnulého pápeža Jána Pavla II., bol obvinený z toho, že bol bývalým agentom komunistickej tajnej polície; podľa poľských médií bol naverbovaný v roku 1984 predtým, než odišiel z Poľska na misiu do Vatikánu. V súčasnosti sa pripravuje vydanie knihy, ktorá identifikuje ďalších 39 kňazov, ktorých mená sa našli v dokumentoch tajných služieb v Krakove, z ktorých niektorí sú dnes biskupmi. Zdá sa navyše, že toto všetko je len povrchová vrstva. Čoskoro začne pracovať osobitná komisia, ktorá bude skúmať minulosť všetkých duchovných počas komunistickej éry, pretože existuje podozrenie, že ďalšie tisíce katolíckych kňazov v krajine spolupracovali s tajnou políciou. A to hovoríme len o Poľsku – archívy KGB ani archívy politickej polície v ostatných krajinách bývalého sovietskeho bloku týkajúce sa operácií proti Vatikánu ešte neboli otvorené.

V inom období môjho života, keď som bol v centre spravodajských vojen Moskvy proti zahraničiu, som bol aj ja sám zapojený do úmyselného úsilia Kremľa delegitimizovať Vatikán tým, že vykresľoval pápeža Pia XII. ako chladného sympatizanta nacistov. Nakoniec táto operácia nespôsobila žiadne trvalé škody, ale zanechala vo mne trpkú pachuť, ktorú je veľmi ťažké odstrániť. Tento príbeh ešte nikdy nebol rozprávaný – až doteraz.

BOJ PROTI CIRKVI

Vo februári 1960 Nikita Chruščov schválil prísne tajný plán na zničenie morálnej autority Vatikánu v západnej Európe. Myšlienka pochádzala od šéfa KGB Alexandra Šelepina a od Alexeja Kiričenka, člena sovietskeho politbyra zodpovedného za medzinárodnú politiku. Dovtedy KGB bojovala proti svojmu „smrteľnému nepriateľovi“ vo východnej Európe, kde bola Svätá stolica hrubo označovaná za špionážne hniezdo v službách amerického imperializmu a jej predstavitelia boli zatýkaní na základe zjednodušených obvinení zo špionáže. Teraz však Moskva chcela, aby bol Vatikán zdiskreditovaný vlastnými kňazmi na vlastnom území ako bašta nacizmu.

Eugenio Pacelli, pápež Pius XII., bol vybraný ako hlavný cieľ KGB, ako zosobnenie zla, pretože zomrel v roku 1958. „Mŕtvi sa nemôžu brániť“ bolo nové heslo KGB. Moskva bola stále zaťažená hanbou z toho, že v roku 1948 obvinila a uväznila živého predstaviteľa Cirkvi – primasa Maďarska kardinála Józsefa Mindszentyho. Počas maďarskej revolúcie utiekol z väzenia a našiel útočisko na americkom veľvyslanectve v Budapešti, kde začal písať svoje pamäti. Keď sa novinári na Západe dozvedeli fakty o jeho falošnom obvinení, široká verejnosť ho začala považovať za svätého hrdinu a mučeníka.

Keďže Pius XII. bol apoštolským nunciom v Mníchove a v Berlíne v čase, keď nacisti začali stúpať k moci, KGB ho chcela vykresliť ako antisemitu, ktorý napomáhal holokaustu. Problém bol v tom, že takáto operácia nesmela vzbudiť ani najmenšie podozrenie z účasti sovietskeho bloku. Celá špinavá operácia mala byť vykonaná západnými rukami a dôkazy mali byť nájdené priamo vo Vatikáne. Tým sa mal napraviť aj ďalší omyl z prípadu Mindszentyho, ktorý bol usvedčený pomocou falošných dokumentov vyrobených sovietskymi a maďarskými službami.

(Dňa 6. februára 1949, niekoľko dní pred koncom procesu s Mindszentym, maďarská expertka na rukopis Hanna Sulnerová, ktorá vyrobila „dôkazy“ použité proti kardinálovi, utiekla do Viedne a ukázala mikrofilmy „dokumentov“, na ktorých bol založený tento vykonštruovaný proces. Vo svojom detailnom svedectve dokázala, že všetky boli falzifikáty, „niektoré napísané akoby rukou kardinála, iné s jeho údajným podpisom“, ktoré vyrobila ona sama.)

Aby sa predišlo ďalšiemu škandálu typu Mindszenty, KGB potrebovala originálne vatikánske dokumenty, aj keby len vzdialene súviseli s Piom XII., ktoré by jej odborníci na dezinformácie mohli mierne upraviť a prezentovať v „správnom svetle“, aby dokázali „skutočnú povahu pápeža“. Problém bol v tom, že KGB nemala prístup do vatikánskych archívov – a práve tu bol potrebný zásah mojej služby DIE, rumunskej spravodajskej služby.

Nový šéf sovietskej rozviedky, generál Alexander Sacharovskij, ktorý založil DIE v roku 1949 a ešte nedávno bol naším hlavným sovietskym poradcom, vedel, že DIE je schopná nadviazať kontakt s Vatikánom a získať povolenie na výskum v jeho archívoch.

INFILTRUJEME VATIKÁN

Krycie meno operácie proti Piovi XII. bolo „Seat-12“ a ja som sa stal hlavným rumunským agentom. Aby mi uľahčil úlohu, Sacharovskij mi dovolil oznámiť Vatikánu (nepravdivú informáciu), že Rumunsko je pripravené obnoviť diplomatické vzťahy so Svätou stolicou výmenou za prístup do archívov a za bezúročnú pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov na 25 rokov.

Ako sa očakávalo, moja účasť na predchádzajúcej výmene väzňov – prepustení biskupa Pachu výmenou za dvoch dôstojníkov DIE – mi otvorila dvere. Do mesiaca od prijatia pokynov KGB som už mal prvý kontakt s predstaviteľom Vatikánu. Stretnutie sa konalo v hoteli v Ženeve. Predstavili mi „veľmi vplyvného člena diplomatického zboru“, ktorý začínal kariéru v vatikánskych archívoch. Volal sa Agostino Casaroli.

Tento monsignor mi okamžite umožnil prístup do vatikánskych archívov a čoskoro traja mladí agenti DIE prezlečení za rumunských kňazov pracovali v pápežských archívoch. Casaroli tiež „v zásade“ prijal žiadosť Bukurešti o bezúročnú pôžičku, ale povedal, že Vatikán chce stanoviť podmienky.

KGB VYTVORÍ DIVADLO

V rokoch 1960–1962 sa DIE podarilo získať stovky dokumentov súvisiacich s Piom XII., ktoré boli okamžite posielané KGB. V skutočnosti sa v nich nenašlo nič kompromitujúce. Väčšinou išlo o osobné listy, zápisy zo stretnutí a diplomatické prejavy. Napriek tomu KGB žiadala ďalšie dokumenty. V roku 1963 generál Ivan Agajanc, šéf oddelenia dezinformácií KGB, prišiel do Bukurešti a oznámil nám, že operácia Seat-12 vyústila do divadelnej hry namierenej proti Piovi XII. s názvom „Námestník“ (Il Vicario). Autorom bol nemecký dramatik Rolf Hochhuth. Hlavnou tézou hry bolo, že Pius XII. podporoval Hitlera a umožnil holokaust. Okolo pápeža sa okamžite rozpútala veľká polemika a bol vykreslený ako chladný človek, ktorý sa viac staral o majetok Vatikánu než o obete nacizmu.

OSUD PROPAGANDY

V sedemdesiatych rokoch začal účinok hry slabnúť. V roku 1974 Jurij Andropov priznal, že keby vtedy vedeli to, čo vedia dnes, nikdy by Piovi XII. nevenovali takú pozornosť. Vyšli totiž nové informácie, ktoré dokazovali, že Hitler nebol voči Piovi XII. priateľský, ale dokonca plánoval jeho únos. Bývalý veliteľ SS v Taliansku Friedrich Otto Wolff priznal, že Hitler mu v roku 1943 prikázal uniesť pápeža z Vatikánu.

SVEDKOVIA V PROSPECH PIA XII.

Po rokoch začali vychádzať svedectvá, ktoré dokazovali opak propagandy. Israel Zolli, hlavný rabín Ríma v rokoch 1943–1944, venoval vo svojich pamätiach celú kapitolu chvále Pia XII. Napísal: „Svätý Otec poslal list biskupom, aby otvorili kláštory a konventy pre Židov ako útočisko.“ Zolli bol 25. júla 1944 prijatý pápežom a verejne mu poďakoval za záchranu rímskej židovskej komunity. Dňa 13. februára 1945 prijal krst a na znak vďačnosti prijal krstné meno Eugenio, teda meno pápeža Pacelliho. Nasledujúci rok boli pokrstené aj jeho manželka a dcéra.

https://lanuovabq.it/it/finti-preti-e-dossier-lattacco-di-mosca-contro-pacelli