PIUS XII.: JASNÁ SVÄTOSŤ, ÚČELOVÉ POLEMIKY

“Tvrdiť, že pápež Pacelli nemal nijaký úmysel zachraňovať Židov, je veľmi vážne, pretože je to zároveň aj morálny súd. Celá existujúca dokumentácia vyvracia domnelú necitlivosť voči utrpeniu Židov. Za čiernou legendou o Piovi XII. stoja ideologické dôvody. Proces blahorečenia sa nikdy neprerušil, niektoré údajné zázraky sa momentálne skúmajú, hovorí Emilio Artiglieri, predseda Výboru pápeža Pacelliho – Asociácie Pia XII.

Ako sa dalo očakávať, otvorenie vatikánskych archívov týkajúcich sa Pia XII. znovu rozprúdilo diskusie o úlohe, ktorú pápež Pacelli zohral počas nacistickej okupácie a holokaustu. Postava ctihodného rímskeho pápeža sa však nachádza ďaleko nad týmito aktuálnymi polemikami a ukazuje nádherný profil svätosti. Pri príležitosti otvorenia archívov a tiež vzhľadom na konferenciu v Ríme, pôvodne naplánovanú na 16. marca (a teraz odloženú na neurčito pre opatrenia súvisiace s koronavírusom), prekladáme rozhovor s Emiliom Artiglierim, advokátom Rímskej kúrie a predsedom Výboru pápeža Pacelliho – Asociácie Pia XII., aktívnej od roku 2009, ktorá toto stretnutie organizuje.

Pán advokát Artiglieri, ktoré prvky podľa vás môžu byť najzaujímavejšie, pokiaľ ide o nové archívy týkajúce sa ctihodného pápeža Pia XII.?

Ide o iniciatívu v plnom rozsahu, ktorá zahŕňa množstvo archívov všetkých inštitúcií Svätej stolice: od Štátneho sekretariátu cez Apoštolskú penitenciáriu až po kongregácie. Tieto dokumenty pokrývajú celé trvanie pontifikátu Pia XII. a umožňujú jeho celkové čítanie. Som presvedčený, že aj pokiaľ ide o otázku vzťahov so židovským svetom, bude potrebné brať do úvahy pastoračnú činnosť Pacelliho v celej jej komplexnosti – najprv ako apoštolského nuncia v Nemecku, potom ako kardinála štátneho sekretára a napokon ako pápeža.

V tejto súvislosti sa už objavili kontroverzné vyhlásenia, ako napríklad vyhlásenie hlavného rabína Ríma Riccarda Di Segniho, podľa ktorého Pius XII. nemal nijakú vôľu zastaviť vlak s deportovanými. Ako možno odpovedať na tieto obvinenia?

Práve vo svetle celostného pohľadu na pontifikát Pacelliho možno lepšie pochopiť jeho osobnosť a jeho konanie. Tvrdiť, že pápež nemal nijaký úmysel zachraňovať Židov, je veľmi vážne, pretože nejde len o historický súd, ale zároveň o morálny súd. To, že by bol Pius XII. úplne necitlivý voči utrpeniu Židov, je niečo, čo jednoznačne vyvracajú tak práve otvorené archívy, ako aj už známa dokumentácia a najlepšie biografie. Ak sa čerpá z týchto prameňov, možno zistiť, že Pius XII. bol veľmi citlivý človek a zároveň človek veľmi vnútorného zápasu, ktorý sa ocitol pred mimoriadne citlivými otázkami svedomia, pred ktorými si kládol otázku: hovoriť alebo nehovoriť? Mlčanie samo osebe môže byť opomenutím a vinou, ale v mnohých iných prípadoch je to mlčanie, ktoré môže pôsobiť pre dobro druhých. Sám pápež si bol vedomý toho, že jedného dňa by niekto mohol jeho mlčanie zneužiť proti nemu, no napriek tomu to bola cesta, ktorú si zvolil, aby zabránil ďalším tragédiám a zachránil život tisícom Židov. K tomu treba pridať aj skutočnosť, že katolícka náuka bola vnútorne nezlučiteľná s ideami národného socializmu. Nacisti považovali Cirkev za nepriateľa a je dobre známe, že sám Pius XII. vykonal exorcizmy proti Hitlerovi. Ako si teda možno predstaviť spolčenie medzi pápežom a nacizmom?

Napriek tomu bezprostredne po vojne existovalo množstvo verejných prejavov úcty a vďačnosti zo strany židovských komunít voči Piovi XII. Čo bolo tým rušivým prvkom, ktorý neskôr prispel k rozšíreniu čiernej legendy o pápežovi ako spolupáchateľovi nacistov?

Dôvodov je viacero, ale možno povedať, že prevládajúcim dôvodom bola činnosť sovietskych tajných služieb, ktoré podporili tézu nemeckého dramatika Rolfa Hochhutha. Ten vo svojej hre Námestník zobrazil Pacelliho ako človeka úplne chladného a ľahostajného k osudu Židov. Je zrejmé, že za tým všetkým stojí historický kontext, v ktorom bol Pius XII. vnímaný ako symbol Cirkvi minulosti, spojenej s údajne prekonanými princípmi, s ktorými chceli niektorí pretrhnúť väzby.

Narážate na atmosféru, ktorá vznikla počas a po Druhom vatikánskom koncile?

Áno, ale v tomto kontexte treba pripomenúť, že svätý Pavol VI. chcel začať súčasne procesy kanonizácie Pia XII. a Jána XXIII., práve aby zdôraznil kontinuitu vo vzťahu k udalosti Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý neznamená ani koniec starej Cirkvi, ani začiatok novej Cirkvi. Pápež Montini oznámil začatie oboch procesov práve počas zasadnutí koncilu, čo vyvolalo potlesk koncilových otcov. Pavol VI. bol napokon blízkym spolupracovníkom a veľkým obdivovateľom Pia XII., ktorého viackrát bránil a verejne chválil.

Domnievate sa, že po otvorení archívov bude proces kanonizácie postupovať rýchlejšie?

Treba upresniť, že kauza sa nikdy nezastavila. Pred desiatimi rokmi Benedikt XVI. uznal heroickosť čností, a preto je ľudský súd Cirkvi o Piovi XII. už definovaný. Posledným krokom, ktorý chýba k blahorečeniu, je uznanie zázraku: v súčasnosti sa skúma viacero prípadov a niektoré z nich, sa zdajú byť veľmi významné, no nechcem sa v tomto smere príliš vyjadrovať. Musím však dodať, že úcta k Piovi XII. bola od začiatku veľmi silná: stačí si uvedomiť, že prvá modlitba adresovaná jemu, vytlačená na obrázku svätého, pochádza už z konca roku 1958, teda z obdobia krátko po jeho smrti.

Aké ľudské vlastnosti pripravili Piovi XII. cestu k svätosti?

Táto otázka je predmetom osobitného výskumu výboru, ktorému predsedám. Vo svojej knihe Pius XII. Pápež lásky (Pio XII. Il papa della carità, Edizioni Velar) som sa pokúsil poukázať na ľudskú stránku Eugénia Pacelliho už od jeho dospievania a mladosti. Ako študent mal medzi svojimi najbližšími priateľmi mladého Žida Guida Mendesa, s ktorým zdieľal mnohé záujmy a ideály. Obaja boli často hosťami jeden u druhého doma. Pacelli vždy prejavoval veľký záujem o židovskú kultúru a náboženstvo, až do tej miery, že raz požiadal svojho priateľa, aby mu požičal knihu rabína Bena Herzoga. Ich priateľstvo trvalo mnoho rokov. V roku 1938, pri vyhlásení rasových zákonov, sa Pacelli – vtedy štátny sekretár – zasadil za rodinu Mendesovcov a dosiahol jej presídlenie do Švajčiarska a v nasledujúcom roku do Palestíny. Toto všetko ukazuje, že Pius XII. bol všetkým možným, len nie necitlivým voči osudu Židov…

Z ľudského hľadiska sa Pacelli vyznačoval mimoriadnou pracovitosťou, čo dokazuje impozantné množstvo jeho spisov: encyklík (bolo ich až 43), magisteriálnych dokumentov a oficiálnych prejavov. Keď prijímal na audiencii najrozličnejšie skupiny ľudí alebo profesií (napríklad lekárov, pôrodné asistentky, právnikov, vedcov, robotníkov, vojakov, manželov a dokonca aj mäsiarov), nikdy neprednášal iba formálne príhovory, ale vždy sa starostlivo pripravoval na témy, ktoré sa ich týkali. Tento pracovný duch sa prejavil napriek krehkému zdraviu, ktoré Pacelliho trápilo už od mladosti, až natoľko, že po krátkom období štúdia na Kolégiu Capranica už nemohol pravidelne navštevovať prednášky v seminári.

Napokon treba pripomenúť aj mimoriadne hlbokú mariánsku úctu Pia XII., ktorého niektorí nazývajú „pápežom Fatimy“, keďže bol vysvätený za biskupa práve 13. mája 1917, v deň prvých zjavení Panny Márie pastierikom vo Fatime. Bol tiež pápežom, ktorý vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie, titul Márie Kráľovnej a univerzálny kult Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Na záver: môžete nám prezradiť niečo o konferencii Pius XII. v dramách 20. storočia, ktorá je teraz odložená?

Podujatie, ktoré sa malo konať v pondelok 16. marca, by predsedal kardinál Dominique Mamberti, prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, za prítomnosti niektorých z hlavných účastníkov diskusie o Piovi XII. Pozvaní boli profesor Johan Ickx, riaditeľ Historického archívu Štátneho sekretariátu (sekcia Vzťahy so štátmi), a profesor Matteo Luigi Napolitano, autor mnohých publikácií o Pacellim – dvaja bádatelia, ktorí stoja v prvej línii pri tomto otvorení archívov. Obaja sa nedávno zúčastnili v New Yorku, na pôde Organizácie Spojených národov, konferencie organizovanej Stálym pozorovateľstvom Svätej stolice s názvom: Remembering the Holocaust: The Documented Efforts of the Catholic Church to Save Lives („Pripomínanie holokaustu: zdokumentované úsilie Katolíckej cirkvi zachraňovať ľudské životy“). Počas diskusie – ktorá sa teraz uskutoční, keď to bude možné – určite vyjdú najavo nové informácie, ktoré doplnia celkový obraz, ktorý nemôže vyznieť inak než pozitívne, nech si o tom myslia čokoľvek tí, ktorí, hoci nemajú skutočné historiografické kompetencie, vyslovili o Piovi XII. pochybné súdy.

Luca Marcolivio

https://lanuovabq.it/it/pio-xii-polemiche-strumentali-santita-chiara