TAJOMSTVO KRÍŽA PÁPEŽA LEVA XIV.

V najslávnostnejšom momente svojho života, bezprostredne po zvolení za biskupa Ríma, Robert Francis Prevost, ktorý prijal meno pápež Lev XIV., vykonal gesto, ktoré vyjadruje jeho oddanosť svätému biskupovi z Hippo, Augustínovi, zakladateľovi rehole, ktorej zasvätil svoj život. Po prijatí voľby a oznámení svojho nového pápežského mena kardinálovi Pierovi Parolinovi, podpísal oficiálny zápis o prijatí a utiahol sa do tzv. stanze delle lacrime – „miestnosti sĺz“, teda sakristie pri Sixtínskej kaplnke. Tam, kde sa každý novozvolený pápež duchovne pripravuje predtým, než sa ukáže svetu, sa rozhodol ponechať si ten pektorálny kríž, ktorý mal na hrudi, keď vstupoval do konkláve – dar postulátora a generála augustiniánskeho rádu, pátra Josefa Sciberrasa O.S.A., pri príležitosti jeho kreovania za kardinála počas konzistória 30. septembra 2023.

Tento kríž nie je len citovou spomienkou. V jho vnútri sú uložené relikvie svätého Augustína, jeho matky svätej Moniky a viacerých svätých a blahoslavených augustiniánskeho rádu. Je to kríž, ktorý nesie v sebe dejiny tohto rádu, víťaznú Cirkev, ktorá teraz sprevádza a podopiera Petrovho nástupcu. V jednom slávnom príhovore mladým v Paríži vysvetľoval pápež Benedikt XVI. význam kríža, ktorý každý biskup nosí na prsiach: „Nie je to ozdoba ani šperk. Je to vzácny symbol našej viery, viditeľné a hmatateľné znamenie spojenia s Kristom.“ Každý pektorálny kríž je teda pečaťou, ktorá spája biskupa s jeho Pánom. Je viditeľnou pripomienkou nerozlučného spojenia s Kristom a s jeho Cirkvou, ale aj znamením zodpovednosti niesť deň čo deň radosti a rany ľudu, ktorý mu bol zverený.

Lev XIV. tým, že si ponechal tento jedinečný kríž, naplnený oddanosťou a láskou, chcel verejne prejaviť vernosť ceste viery, poznačenej evanjeliom, priateľstvom a spoločenstvom s Bohom. Urobil to diskrétne, bez veľkých slov, no gestom, ktoré hovorí viac než tisíc prejavov.

Aj biskupské motto kardinála Roberta Francisa Prevosta, dnes pápeža Leva XIV., dnes zaznieva ako naliehavá výzva adresovaná Cirkvi: „In Illo uno unum“, teda „V tom jednom (Kristovi) sme jedno“ – výraz prevzatý z Výkladu na Žalm 127 od svätého Augustína.

V týchto niekoľkých slovách sa sústreďuje hlboká a prorocká vízia: povolanie Cirkvi znovu nájsť svoju jednotu v Kristovi – jedinom základe, ktorý nerozdeľuje, ale zjednocuje. V čase poznačenom polarizáciami, skrytými napätiami a ešte stále otvorenými ranami sa Lev XIV. javí ako pastier povolaný zjednocovať, zmierovať, spájať. Robí tak evanjeliovým štýlom miernosti – nie vnucovaním, ale tichou silou autentických gest. Nehľadá ľahký súhlas, ale prihovára sa s odzbrojujúcou silou lásky priamo srdcu Cirkvi. Pápež Lev XIV. – s týmto pektorálnym krížom uloženým pri srdci a s augustiniánskymi slovami, ktoré zaznievajú ako kompas pre Cirkev – už načrtol smer svojho pontifikátu: Cirkev, ktorá kráča spoločne, nie preto, že by bola uniformná, ale preto, že hľadí na jediného Pána.

https://silerenonpossum.com/it/significatocrocepettorale-leonexiv/?fbclid=IwY2xjawKLObpleHRuA2FlbQIxMQBicmlkETFTYlY4Q2U2NnBUYXF4QjZKAR6wpyv34157-V2f8KDoG5PC2bJVBcq9NdtydjZEbeEX65YjP29ufuIaoaD1mw_aem_kJJZzewZ01oTrZtpb7TmGg