ROK PRVÝ LEVA XIV.: GEOPOLITICKÉ POZNÁMKY

Prvý pápež, ktorý niesol toto meno, Lev Veľký, vynikajúci teológ a homiletik, sa v čase barbarských nájazdov na Rím postavil Attilovi a podarilo sa mu ho odradiť od útoku.
Ale aj nový pápež, ktorý prijal meno Lev XIV, teológ a kanonista, ktorý vyrastal v škole veľkého Augustína, bude musieť v súčasnom rozvrate medzinárodných rovnováh čeliť novodobému Attilovi, či už sa bude volať Si Ťin-pching alebo Vladimír Putin.
Jeho prvé slová z loggie Baziliky svätého Petra boli rovnaké ako slová zmŕtvychvstalého Krista. „Pokoj nech je s vami všetkými“. A desaťkrát sa vrátil, aby zopakoval: „mier“. Ktorý však pre Augustína z „De civitate Dei“ nikdy nebol synonymom kapitulácie, ale aj dôvodom spravodlivej vojny, „keď štát musí byť nútený vrátiť to, čo mu nespravodlivo vzal“. Robert Francis Prevost sa vo svojom živote augustiniánskeho rehoľníka, učenca, misionára, biskupa a kardinála prefekta nikdy nepopasoval s geopolitikou, ktorá je na druhej strane každodenným chlebom pre kardinála Pietra Parolina, ktorý stál vedľa neho na lodžii Svätého Petra.

Všetko nasvedčuje tomu, že Lev XIV. potvrdí Parolina vo funkcii štátneho sekretára a odteraz bude konať v plnom súlade s ním a s vatikánskou diplomaciou. A to samo osebe stačí na to, aby sa zvrátili spôsoby, akými pápež František konal na medzinárodnej scéne, keď sám rozhodoval o tom, čo má povedať a čo má urobiť, pričom odstavil a ponížil štátny sekretariát a namiesto toho využil „paralelnú diplomaciu“, ktorú zaviedlo Spoločenstvo Sant'Egidio, ku ktorému od jeho vzniku patrí aj kardinál Matteo Zuppi.
Ukrajina by mohla byť rozhodujúcim skúšobným poľom pre túto zmenu usporiadania, ako nám to ukazuje radostné posolstvo, ktoré novému pápežovi adresoval hlavný arcibiskup gréckokatolíckej cirkvi tejto krajiny Svjatoslav Ševčuk: „Prijatím Leovho mena Jeho Svätosť dosvedčuje celému svetu, že dych pokoja Zmŕtvychvstalého Spasiteľa sa musí v súčasnom kontexte premeniť na obnovené učenie Katolíckej cirkvi o spravodlivom a trvalom pokoji.“

Určite sa už nestane, aby sme od Leva XIV. počuli ospravedlnenie Putinovej agresie proti Ukrajine, ktorú vyprovokovalo NATO, ktoré „išlo šteknúť na brány Ruska bez toho, aby pochopilo, že Rusi sú imperiálni a nedovolia, aby sa k ich hraniciam priblížila nejaká cudzia mocnosť“, ako to viackrát povedal pápež František. Tentoraz sa už nestane, aby ukrajinský ľud počul od Leva XIV. požiadavku „odvahy vzdať sa, bielej zástavy“, ako to navrhoval jeho predchodca, nehovoriac o výzve, aby sa Kyjev stal „otvoreným mestom“ pre vstup ruských vojsk bez odporu, ako to v prvých dňoch invázie žiadal zakladateľ a všemohúci predstavený Spoločenstva Sant'Egidio Andrea Riccardi.

Stručne povedané, dá sa predpokladať, že s pápežom Levom XIV. Štátny sekretariát čoskoro obnoví svoju autonómnu činnosť v oblasti medzinárodnej politiky, v plnej zhode s pápežom a bez akejkoľvek zneužívajúcej „paralelnej diplomacie“. A ak zostáva pravdou, že Parolin patrí k tomu diplomatickému prúdu známemu ako „Ostpolitik“, ktorý mal svojho majstra v kardinálovi Agostinovi Casarolim, ktorého notoricky nezdieľal ani Ján Pavol II. ani Benedikt XVI., nie je o nič menej pravdou, že dnes je medzinárodná rovnováha taká narušená, že si vyžaduje nevídanú vynaliezavosť aj zo strany vatikánskej diplomacie. Ak na budúcich krokoch tohto pontifikátu v medzinárodných vzťahoch zostáva nejaký neznámy faktor, týka sa Číny a žiada si, aby bol podrobne opísaný.

Od roku 2018 platí dohoda medzi Svätou stolicou a Čínou, dohoda, ktorú si za každú cenu želal pápež František a ktorú utkal sám Parolin, ale ktorú pekinské úrady zaviedli s crescendom šikanovania, ktoré dosiahlo svoj vrchol práve v dňoch sede vacante. Čína nielenže nevyslala na pohreb zosnulého pápeža žiadneho svojho zástupcu, ale svoje uznanie Františkovho odchodu vyjadrila iba slovami hovorcu ministerstva zahraničných vecí v odpovedi na otázku zahraničného novinára. A zaviedla mlčanie na oficiálnych katolíckych webových stránkach, ako napríklad „Katolícka cirkev v Číne“, ktoré priniesli stručnú správu o pápežovej smrti len na niekoľko hodín, aby čoskoro zmizla. Predovšetkým však v tých istých dňoch sede vacante Čína oznámila vymenovanie dvoch nových biskupov, a to dokonca bez toho, aby fingovala pápežov súhlas „a posteriori“, ktorý vyžaduje dohoda z roku 2018. Dve vymenovania, ktoré boli všetko iné, len nie priateľské voči Rímu.

Prvým bolo povýšenie Wu Jianlina na pomocného biskupa šanghajskej diecézy, tej istej diecézy, v ktorej Peking v roku 2023 dosadil za titulárneho biskupa jedného zo svojich verných, Josepha Shen Bina, a to dokonca bez toho, aby o tom informoval pápeža Františka, ktorý musel po niekoľkých mesiacoch toto dosadenie prijať, a akoby v diecéze už ani neexistovali dvaja pomocní biskupi: Joseph Xing Wenzi, ktorý upadol do nemilosti v roku 2011 a bol nútený odísť do súkromia, a najmä Thaddeus Ma Daqin, vysvätený za biskupa 7. júla 2012, ale od toho istého dňa nepretržite zatknutý za jediný zločin, ktorým bolo zrušenie jeho členstva vo Vlasteneckom združení čínskych katolíkov, hlavnom kontrolnom orgáne režimu nad Cirkvou. Druhým prípadom bolo vymenovanie ďalšieho lojálneho stúpenca komunistickej strany Li Jianlina za biskupa v Xinxiangu v provincii Henan, dokonca tam už bol prítomný, ale oficiálne neuznaný biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorý bol niekoľkokrát zatknutý za to, že sa nepodriadil režimu. V roku 2018 sa nový biskup Xinxiangu vyznamenal tým, že podpísal nariadenie, ktoré v celej provincii zakázalo vstup do kostolov neplnoletým osobám mladším ako 18 rokov, aby sa zúčastnili na omši.

Okrem spomínaných sú v Číne aj ďalší biskupi zbavení slobody.

Jedným z nich je Peter Shao Zhumin, biskup z Wenzhou, ktorý je pravidelne pred Vianocami a Veľkou nocou odvážaný na tajné miesto, aby nemohol sláviť sviatky so svojimi veriacimi, a o ktorom sa ani v týchto veľkonočných dňoch zmeny pontifikátu nevie, kde bol izolovaný.
Ďalším je Vincenzo Guo Xijing, jeden z prvých menovaných na základe dohody medzi Čínou a Svätou stolicou z roku 2018 za pomocného duchovného diecézy Mindong, ktorý však čoskoro odišiel „žiť v modlitbe“, aby nepodliehal povinnosti registrácie na oficiálnych miestach, a od minulej zimy je zatvorený doma za bránou zatarasenou nápadnou reťazou.

Vzhľadom na to, že zo strany pápeža Františka a vysokých vatikánskych predstaviteľov doteraz nepadlo ani jedno verejné slovo na obranu týchto mučeníkov čínskeho útlaku, mnohí sa dnes spolu s pápežom Levom XIV. pýtajú, ako dlho ešte môže toto mlčanie trvať.

Okrem toho od 1. mája vstúpili v Číne do platnosti nové nepriateľské pravidlá - akási „povinnosť“ - uvalená na cudzincov, ktorí dočasne vstúpili na čínsku pôdu s úmyslom vykonávať tam akúkoľvek činnosť, ktorá súvisí s náboženstvami.
Na stránke „Katolícka cirkev v Číne“ si môžete tieto pravidlá prečítať v plnom znení. Cudzincom sa prísne zakazuje najmä akýkoľvek kontakt s takzvanými „podzemnými“ náboženskými spoločenstvami, t. j. tými, ktoré vláda neuznala, alebo s kňazmi, ktorí nevstúpili do povinného Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov. Ale ani v oficiálne uznaných cirkvách sa cudzinci nemôžu miešať s obyvateľmi. Svoje obrady musia vykonávať osamote, ak ich vykonáva vyslanec režimu. Do Číny je tiež zakázané priniesť viac ako 10 kníh alebo audiovizuálnych materiálov s náboženskou tematikou. A beda tým, ktorí chcú šíriť takéto knihy bez predchádzajúceho povolenia od úradov, ktoré je v každom prípade veľmi ťažké získať. Stručne povedané, „sinizácia“ náboženstiev, ktorá je jednou z dogiem Si Ťin-pchinga, sa týmito novými pravidlami vyznačuje ďalším sprísnením práve v dňoch zmeny pontifikátu.

Výzvu, ktorej sa Lev XIV. už nebude môcť vyhnúť alebo ju len pasívne znášať. Podobne ako Lev Veľký, aj on bude na rade, aby čelil Attilovi našej doby.

Sandro Magister

https://www.diakonos.be/leone-xiv-anno-primo-appunti-sulla-geopolitica-del-nuovo-papa/