SV. TERÉZIA AVILSKÁ: DUCHOVNÝ A VEDECKÝ VÝSKUM JEJ OSTATKOV

Dňa 28. augusta 2024 sa v španielskej obci Alba de Tormes začala udalosť veľkého duchovného a vedeckého významu: kanonická rekognoskácia pozostatkov svätej Terézie od Ježiša, zakladateľky Rádu bosých karmelitánov a jednej z najvýznamnejších postáv kresťanskej mystiky. Tento proces, ktorý vyvrcholí verejným vystavením relikvií od 11. do 25. mája 2025 a ich následným uložením späť do hrobu, nepredstavuje len akt úcty, ale aj príležitosť na hlbšie historické a antropologické poznanie.

Otázky sme položili otcovi Marcovi Chiesovi O.C.D., generálnemu postulátorovi Rádu bosých karmelitánov, aby nám priblížil, čo viedlo Inštitút k rozhodnutiu vykonať túto kanonickú rekognoskáciu a kedy bola vykonaná naposledy.

„Z dokumentácie, ktorá sa k nám zachovala, nevyplýva, že by sa niekedy v minulosti uskutočnila úplná kanonická rekognoskácia, a už vôbec nie vedecké štúdium zachovania telesných pozostatkov podľa súčasných kritérií, ani ich následné odborné ošetrenie. Vieme, že po rôznych sporoch o telo svätice medzi Albou de Tormes (kde zomrela) a Ávilou (kam smerovala), boli jej telesné pozostatky prvýkrát uložené do hrobu z bieleho kameňa na ľavej strane kostola kláštora v Albe. V 18. storočí španielski králi darovali nové miesto posledného odpočinku a telo bolo vložené do striebornej urny a potom do mramorového sarkofágu, ktorý sa nachádza nad hlavným oltárom toho istého kostola, kde je dodnes. Svätica tam odpočívala až do roku 1914, keď sa na podnet vtedajšieho generálneho predstaveného uskutočnilo jednoduché otvorenie hrobu, ktoré je zdokumentované fotografiami. Nedostatok spoľahlivých historických údajov, ako aj obavy o stav zachovania, najmä srdca, viedli Rád k tomuto dôležitému kroku, pričom sa začalo rekognoskáciou pravej nohy, ktorá sa uchováva v rímskom kostole Santa Maria della Scala, a následne sa pristúpilo k náročnej práci v Albe de Tormes so zvyškom tela, pravou rukou, rukou a srdcom. Dá sa povedať, že tento zásah bol prozreteľnostný – vďaka nemu sme získali množstvo vedeckých informácií a zároveň sme mohli účinne zachrániť tie časti tela, ktoré boli v priebehu stáročí napadnuté mikroorganizmami, ktoré sa nám teraz konečne podarilo odstrániť.“

Čo znamená pre duchovného syna Karmelu vykonať akt, akým je kanonická rekognoskácia? Aké pocity a duchovné plody ste počas tohto procesu zakúsili, keď ho vnímate nielen ako vedecký, ale najmä ako duchovne hlboký úkon?

„To, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako čisto vedecká a kanonická práca, v sebe vždy nesie aj dôležitý duchovný odraz. Vstúpiť do kontaktu s telom svätca – a o to viac s telom vlastnej zakladateľky – sa stáva istým vnútorným počúvaním a dialógom s tým, čo bolo jeho ľudskou a duchovnou skúsenosťou, z ktorej možno aj dnes duchovne čerpať. Terézia, hoci bola úplne dieťaťom svojej doby, mala mimoriadne vyváženú a modernú antropologickú víziu, pripisovala ľudskému telu plnú dôstojnosť, vnímala ho ako „lôžko“, na ktorom žiari a vyniká „diamant“ duše – teda ako dve navzájom prepojené a neoddeliteľné skutočnosti. Vidieť pred sebou krehkosť a utrpenie jej tela, a zároveň poznať veľkosť jej duše zo spisov, pomáha hlbšie pochopiť dar tejto výnimočnej ženy a vedie k tomu, čo ona sama rada opakovala: „Spievať o Božom milosrdenstve.“

Svätá Terézia od Ježiša, známa aj ako Terézia z Ávily, sa narodila v roku 1515 a žila v období hlbokých náboženských a kultúrnych premien. Do karmelitánskeho kláštora vstúpila veľmi mladá a prešla dlhým vnútorným duchovným procesom, ktorý ju priviedol k hlbokej jednote s Bohom. Bola mystičkou, reformátorkou a spisovateľkou – neuspokojila sa s tým, že svoju vieru len prežíva, ale stala sa neúnavnou duchovnou sprievodkyňou, ktorá spolu so sv. Jánom z Kríža založila Rád bosých karmelitánov.

Jej reforma nebola len otázkou rehole a disciplíny, ale predovšetkým duchovná obnova: vrátila karmelitánsky život k evanjeliovej jednoduchosti a k tichu kontemplatívnej modlitby. Je autorkou základných diel kresťanskej spirituality ako „Cesta k dokonalosti“, „Vnútorný hrad“ a „Kniha života“. Svätá Terézia zanechala dedičstvo, ktoré stále inšpiruje veriacich, rehoľníkov aj laikov naprieč storočiami. Jej vnútorná sila, teologická jasnozrivosť a výnimočné ľudské pochopenie z nej robia sväticu, ktorá je aj dnes „živá“ – schopná prihovárať sa priamo k srdcu dnešného človeka.

V roztrieštenom a uponáhľanom svete je jej výzva k hlbokej modlitbe, rozlišovaniu a vnútornej slobode aktuálnejšia než kedykoľvek predtým.

Čo je to kanonická rekognoskácia?

Kanonická rekognoskácia je oficiálny a slávnostný postup, ktorý predpisuje Katolícka cirkev a spočíva v prehliadke, overení a dokumentácii relikvií blahoslaveného alebo svätého. Podľa pokynov Kongregácie pre kauzy svätých, obsiahnutých v dokumente zo 17. decembra 2017, sa rekognoskácia riadi prísnymi normami, ktoré zaručujú jej cirkevnú i vedeckú platnosť. Môže byť nariadená z viacerých dôvodov: na ochranu relikvií, ich presunutie na nové miesto, overenie ich celistvosti, ako aj prípravu na kanonizáciu alebo verejné vystavenie.

Jednotlivé fázy rekognoskácie sa musia uskutočniť pod dohľadom príslušnej cirkevnej autority, za prítomnosti odborníkov na súdnu medicínu, archeológiu a antropológiu, pričom sa dôsledne rešpektujú kánonické predpisy a zachováva sa duch modlitby a striedmosti. Z celého priebehu sa musí vyhotoviť podrobný protokol, ktorý obsahuje fotografie, opisy a podpisy všetkých prítomných osôb; tento dokument sa následne uloží do cirkevných archívov.

Rekognoskácia svätej Terézie od Ježiša

V prípade svätej Terézie od Ježiša mala rekognoskácia, ktorá sa uskutočnila v Albe de Tormes, mimoriadny význam nielen náboženský, ale aj vedecký a kultúrny. Pod vedením generálneho postulátora OCD pátra Marca Chiesu a pod dohľadom generálneho domu bosých karmelitánov, bola prehliadka vykonaná talianskym tímom, ktorý tvorili profesori Luigi Capasso, Ruggero D’Anastasio a Jacopo Cilli z Univerzity „Gabriele d’Annunzio“ v Chieti-Pescara.

Toto skúmanie umožnilo nielen podrobne zdokumentovať stav pozostatkov, ale zároveň prinieslo vzácne údaje, ktoré viedli k rozhodnutiu vytvoriť vedeckú rekonštrukciu tváre svätice pomocou najmodernejších forenzných techník. Realizáciou bola poverená forenzná sochárka Jennifer Mann z Victorian Institute of Forensic Medicine (Austrália), ktorá použila metodológie bežne využívané v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve, pričom vychádzala z antropometrických údajov a röntgenových snímok, ktoré poskytla univerzita v Chieti.

Táto rekonštrukcia – známa aj ako forenzné priblíženie – prináša realistický a dojímavý obraz tváre jednej z najobľúbenejších svätíc kresťanstva. Fotografie a videá tejto práce, ktoré zhotovili Jennifer Mann a Paul Burston, boli schválené na zverejnenie, pričom autorské práva zostávajú zachované.

Tajomstvo a zbožnosť

Vedecká správa vypracovaná profesorom Luigim Capassom v spolupráci s tímom talianskych antropológov a výskumníkov podrobne zdokumentovala stav zachovania a anatomické charakteristiky telesných pozostatkov svätej Terézie od Ježiša, ktoré boli skúmané od 28. augusta 2024. Relikvie sa nachádzajú na rôznych miestach a zahŕňajú okrem iného: telo (v bazilike v Alba de Tormes), ľavú ruku (v Ronde), pravú nohu (v Ríme) a srdce (v Albe).

Všetky pozostatky sú prirodzene mumifikované a nachádzajú sa vo výnimočnom stave zachovania – mäkké tkanivá, koža, svaly i kosti sú stále neporušené, najmä v oblasti tváre, ktorá si zachovala dokonca pravé oko a časť vlasov. Výskum vylúčil akýkoľvek zásah umelej mumifikácie a potvrdil, že prostredie bolo priaznivé pre prirodzené uchovanie ostatkov.

Svätica mala drobnú postavu (asi 157 cm) a trpela bolestivými a obmedzujúcimi ochoreniami, medzi ktoré patrili hrudná kyfóza, ťažká artróza kolien, problémy s dýchaním a chrupom, ako aj výrazné opotrebovanie kostry spôsobené aj jej intenzívnou činnosťou, napríklad písaním. V súlade s historickými prameňmi tieto telesné podmienky posilňujú obraz ženy, ktorá žila v utrpení, no so zvláštnou dôstojnosťou a pokojom, čo je dodnes viditeľné na uvoľnených črtách jej tváre.

Okrem antropologickej a rádiologickej analýzy zahŕňala rekognoskácia aj forenznú rekonštrukciu tváre a štúdium DNA, ktoré stále prebieha, s cieľom zistiť prípadné dedičné ochorenia.

Kanonická rekognoskácia svätej Terézie od Ježiša nebola len technickým alebo historickým úkonom, ale hlbokým prejavom duchovného spojenia s osobnosťou, ktorá aj dnes oslovuje srdcia veriacich. Rešpektovanie kánonických noriem, spojené s vedeckou odbornosťou a umením, umožnilo uctiť si pamiatku svätice novým, autentickým a prístupným spôsobom – aj pre budúce generácie.

https://silerenonpossum.com/it/la-ricognizione-canonica-di-santa-teresa-di-gesu/