NOVÝ PÁPEŽ - STARÉ NAPÄTIA
V homíli počas inauguračnej sv. omše pápeža Leva XIV. možno vidieť niekoľko prelínajúcich sa vrstiev. Krásne výpovede, ktoré sú však vzápätí lemované veľmi nejasnými a problematickými výrazmi.
Lev sa zreteľne dištancoval od autoritatívneho štýlu pápeža Františka, keď povedal, že Peter nemôže podľahnúť pokušeniu stať sa osamelým vodcom. Tieto slová nadväzujú na posolstvo, ktoré vyslovil už vo svojej prvej homílii vôbec – adresovanej kardinálom v sobotu 10. mája – kde ich pozýval k veľmi aktívnemu podieľaniu sa na riadení Cirkvi. Je to zároveň malá ústretovosť smerom k synodalite, avšak bez explicitného použitia tohto pojmu, čo môže naznačovať ochotu znovu premyslieť tento doposiaľ nejasný a neupresnený proces. Krásne vyzneli aj výzvy v inauguračnej homílii, adresované celému svetu, aby prijal Krista:
„S pokorou a radosťou chceme svetu povedať: pozrite sa na Krista! Priblížte sa k Nemu! Prijmite Jeho Slovo, ktoré osvetľuje a potešuje! Vypočujte si Jeho návrh lásky, aby sme sa stali Jeho jedinou rodinou: v jedinom Kristovi sme jedno.“
To je – možno povedať – výrazná proklamácia jedinečnosti spasiteľnej misie nášho Pána. Ak by sme túto myšlienku vyjadrili iným jazykom, Lev pripomína, že všetci ľudia sú povolaní ku konverzii – k viere v Krista. Na druhej strane však Lev neustále hovoril o budovaní nového sveta založeného na mieri, v ktorom budú všetci bratmi – akoby nezávisle od rozdielov, ktoré ich rozdeľujú.
„Toto je cesta, po ktorej máme kráčať spoločne – v našom kruhu, ale aj so sesterskými kresťanskými cirkvami, s tými, ktorí kráčajú po iných náboženských cestách, s tými, ktorí v sebe nesú nepokoj hľadania Boha, so všetkými ženami a mužmi dobrej vôle – aby sme budovali nový svet, v ktorom bude vládnuť mier.“
A dodal:
„Sme povolaní prinášať všetkým Božiu lásku, aby sa mohla uskutočniť tá jednota, ktorá nevymazáva rozdiely, ale oceňuje hodnotu osobného príbehu každého človeka, ako aj spoločenskej a náboženskej kultúry každého národa.“
Ako to teda je? Ide o jednotu všetkých v Kristovi, alebo o jednotu medzi ľuďmi s ich náboženskou rozmanitosťou?
Lev napokon zakončil svoju homíliu výrazným odkazom na Františkovu encykliku Fratelli tutti z roku 2020. Tento dokument bol pozitívne prijatý napríklad talianskymi ateistami, ktorí sa však čudovali, prečo v ňom chýba odkaz na Krista ako Spasiteľa. Encyklika Fratelli tutti sa dokonca končila modlitbou, ktorú môžu odriekať ľudia iných náboženstiev – akoby cieľom ľudského života nebolo vyznávať Božieho Syna, ale len anonymného Stvoriteľa sveta.
Už nie v homílii, ale v príhovore po Regina Caeli, Lev XIV neformálne kanonizoval svojho predchodcu. Povedal:
„Počas svätej omše som silno pocítil duchovnú prítomnosť pápeža Františka, ktorý nás sprevádza z neba.“
– ako keby František už bol svätý. Kánonizačný proces síce neprebehol, ale ako vidno, už ani nie je potrebný.
Veľmi som dúfal, že nový pápež – aj keby bol progresívne orientovaný – prinesie novú teologickú kvalitu a že jeho pontifikát sa stane obdobím usporiadaného a logického učenia. Namiesto toho vidíme čudné chápanie jednoty a svetového mieru, ako aj automatické uznávanie svätosti predchodcu, akoby boli pápeži kanonizovaní automaticky. Nie je to, žiaľ, žiadna „nová kvalita“. Je to ďalší chaos – a prijatie vízie horizontálneho katolicizmu, kde sa počíta predovšetkým „tu a teraz“, a nie spása.
Pawel Chmielewski
www.pch24.pl