LEV XIV: “ USTÚPIŤ, ABY VYNIKOL KRISTUS”
V nádhernom prostredí Sixtínskej kaplnky, pod majestátnou freskou Posledného súdu od Michelangela, predsedal dnes ráno Jeho Svätosť Lev XIV. svojej prvej svätej omši ako pápež, deň po svojej voľbe na Petrov stolec, ktorá sa uskutočnila včera, 8. mája.
Celý kardinálsky zbor, vrátane kardinálov nad osemdesiat rokov, sa zúčastnil na slávení v ovzduší hlbokej cirkevnej jednoty a duchovného sústredenia. Nový pápež, rodným menom Prevost, začal liturgiu so svojím typickým striedmym a zdržanlivým štýlom, keď latinsky predniesol úvodné pozdravenie: „In nomine Patris“. Jeho slová, vyslovené rozochveným hlasom plným dojatia, zasiahli prítomných a urobili viditeľnou vedomú zodpovednosť a duchovnú ťarchu úradu, ktorý práve prijal.
Evanjeliový úryvok, ktorý bol čítaný počas tejto slávnostnej liturgie, bol ten, v ktorom Ježiš zveruje Petrovi vedenie Cirkvi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu.“ Úryvok nebol zvolený náhodne – bol dokonalým rámcom pre začiatok nového pontifikátu počas tejto svätej omše „Pro Ecclesia“.
Počas homílie pápež Lev XIV. rozjímal nad Petrovým vyznaním viery ako syntézou pokladu, ktorý Cirkev uchováva už dve tisícročia. Jasne vyhlásil: „Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, jediný Spasiteľ, tvár Otca, ktorá sa človeku približuje a stáva sa mu dostupnou.“ Pripomenul, ako sa Kristus zjavuje v etapách života – v očiach dieťaťa, v mysli mladého človeka, vo tvári dospelého – a ukázal na Neho ako na vzor svätej ľudskosti, ktorú treba nasledovať, a ako na prisľúbenie večného života, ktorý presahuje všetky ľudské hranice.
Komentujúc Petrov mandát zdôraznil, že tento úrad nie je výsadou, ale povolaním k zodpovednosti a službe. Uviedol, že spása zverená Cirkvi je zároveň darom aj úlohou: „Zverená nám od Neho, vyvoleným ešte predtým, než sme boli stvárnení v lone matky, znovuzrodeným v krste, poslaným, aby evanjelium bolo hlásané každému stvoreniu.“
Priamo sa obrátil ku kardinálom, ktorí ho zvolili: „Boh, ktorý ma povolal skrze váš hlas, aby som nasledoval prvého z apoštolov, mi zveruje tento poklad, aby som, s Jeho pomocou, bol jeho verným správcom.“
S veľkým realizmom pápež Lev XIV. poukázal na dve odpovede, ktoré dnešný svet stále ponúka na Ježišovu otázku: „Za koho ľudia pokladajú Syna človeka?“ Na jednej strane je to dominantná kultúra, ktorá Krista považuje za nepodstatného alebo dokonca rušivého; na druhej strane rešpektujúcejšia, no zároveň reduktívna vízia, ktorá ho obmedzuje na jedného z mnohých spravodlivých prorokov. Obe tieto odpovede – ako pápež zdôraznil – odhaľujú slabú vieru, neschopnú čeliť výzvam súčasnosti.
Následne zaznel silný a priamy apel:
„Aj dnes existujú prostredia, v ktorých je kresťanská viera zosmiešňovaná, považovaná za nezmyselnú a nezlučiteľnú s moderným svetom. A predsa práve tam je ohlasovanie Krista najviac potrebné – aby sa ľuďom opäť vrátil zmysel, dôstojnosť a nádej.“
Na záver pápež zveril svoj pontifikát pod ochranu Panny Márie, Matky Cirkvi, a vyslovil dojímavé slová, ktoré zazneli ako duchovný program:
„Jeho slová [sv. Ignáca Antiochijského] pripomínajú – vo všeobecnejšom zmysle – neodvolateľný záväzok každého, kto v Cirkvi vykonáva službu autority: Ustúpiť, aby zostal Kristus. Stať sa malým, aby On bol poznaný a oslávený. Celkom sa obetovať, aby nikomu nechýbala príležitosť spoznať Ho a milovať. Nech mi Boh udelí túto milosť – dnes i navždy.“
Jednoduchá modlitba, vyslovená v posvätnom tichu Sixtínskej kaplnky, už odhaľuje srdce nového Petrovho nástupcu: pokorného pastiera zakoreneného v evanjeliu, ktorý chce viesť Cirkev cestou pravdy a pokory, navracajúc do jej stredu Krista Ježiša – a nie človeka.
https://silerenonpossum.com/it/santamessa9mag2025-leonexiv/