ZÁPACH HRIECHU A VÔŇA SVÄTOSTI
Nedávno som sa rozprával s jedným zo svojich kapucínskych spolubratov, ktorý sa práve vrátil z návštevy svojej rodiny. Poznamenal, že v okolí domu jeho sestry bolo veľa skunkov. Tieto malé zvieratká môžu byť celkom roztomilé. Skunky sú však známe svojou schopnosťou striekať tekutinu so silným, nepríjemným zápachom. Boh vo svojej prozreteľnosti – spôsobom, ktorý mohol vymyslieť len on – dal skunkom túto schopnosť, aby ich chránil pred predátormi. Môj spolubrat potom rozprával, že pes jeho sestry sa práve stal ich obeťou. Až po troch kúpeľoch sa podarilo z neho zmyť ten hrozný zápach.
Pri online výskume o skunkoch som našiel fascinujúci príbeh jezuitu, ktorý prišiel do dnešných Spojených štátov a Kanady. Bol ohromený všetkými novými a rozmanitými druhmi zvierat, s ktorými sa tam stretával, pretože v Európe neboli prítomné. Jedným z takýchto zvierat bol skunk.
V roku 1634 napísal v The Jesuit Relations (správy posielané do Francúzska o tom, čo jezuiti zažívali v „novom svete“), že existuje „nízke zviera, veľké asi ako malý pes alebo mačka. Spomínam ho tu nie pre jeho výnimočnosť, ale aby som z neho urobil symbol hriechu.“ Ďalej opisuje, ako skunk vyzerá, a na záver poznamenáva, aký je páchnuci:
„Žiadna kanalizácia nikdy tak nesmrdela. Neveril by som tomu, keby som to sám nezažil. Keď sa k tomuto zvieraťu priblížite, takmer vám zlyhá srdce; dve sme zabili na našom dvore a niekoľko dní bol v celom našom dome taký strašný zápach, že sme to nemohli vydržať. Verím, že hriech, ktorý cítila svätá Katarína Sienská, musel mať rovnaký odporný zápach.“
Jezuita teda uvádza dva body týkajúce sa skunkov. Po prvé, porovnáva zápach, ktorý skunk vydáva, so zápachom hriechu. Po druhé, prirovnáva tento zápach k skúsenosti svätej Kataríny Sienskej (†1380) – k jej schopnosti „cítiť“ hriech. Táto zaujímavá informácia ma priviedla späť na internet. Dozvedel som sa, že svätá Katarína povedala svojmu spovedníkovi, blahoslavenému Raymondovi z Capuy, že „zápach hriechu“ bol u niektorých ľudí, ktorí za ňou prichádzali, taký silný, že ho nedokázala zniesť. Katarína teda vedela rozpoznať „hriešneho skunka“, keď ho zacítila.
Schopnosť svätých cítiť hriech nie je nezvyčajná. Napríklad svätý páter Pio mal pri spovedaní dar rozoznávať smrteľný hriech aj podľa zápachu. Hovorí sa, že takéto hriechy páchli „hnilobou“, „zápachom“, ako „hnijúca mŕtvola“. Naopak, keď kajúcnici pristupovali k sviatosti zmierenia úprimne a s pokáním, Padre Pio cítil vôňu kvetov. Bol to prejav „vône svätosti“ – sladkej vône ruží, fialiek alebo jazmínu. Kým hriešnici voňali ako skunk, u tých, ktorí žili v stave milosti, bola prítomná vôňa svätosti. Svätá Terézia z Lisieux, „Malý kvet“, vraj voňala ako ruže, najmä po svojej smrti. Podobne aj telo svätej Terézie z Ávily vydávalo sladkú vôňu, ktorá naplnila jej kláštor, keď zomrela. Mnohí svedkovia tiež uvádzajú, že svätý páter Pio počas života šíril vôňu kvetov alebo kadidla, najmä jeho stigmy.
Hoci vôňa svätosti bola obzvlášť zreteľná po smrti týchto svätých, bola prítomná aj počas ich života, pretože práve v ňom sa stali svätými. Dôkaz ich svätosti sa stal nezameniteľne zreteľným po ich „voňavých“ odchodoch z tohto sveta. Tieto milosťou naplnené javy majú svoj základ vo vzkriesenom Pánovi Ježišovi. Keď Ježiš prišiel vzkriesiť svojho priateľa Lazára z mŕtvych, Marta upozornila, že keďže bol mŕtvy už štyri dni, bude cítiť zápach. Keby sa táto udalosť odohrala v Severnej Amerike, možno by povedala, že Lazár by páchol ako skunk. Marta však zabudla na Ježišovo vyhlásenie: „Ja som vzkriesenie a život; kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť, a nik, kto žije a verí vo mňa, nezomrie naveky.“ (Jn 11,25-26) Vzkriesenie Lazára z mŕtvych bolo prorockým predobrazom Ježišovej vlastnej smrti a zmŕtvychvstania. Tým, že zomrel na kríži, Ježiš premohol smrť, a tým, že slávne vstal z mŕtvych, priniesol večný život. Smrad, zápach hriechu a smrti je teraz odstránený vôňou, vôňou večného života. Svätý Pavol vyhlásil Korinťanom:
„Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život“ (2 Kor 2,14-16).
Kresťania svojím kázaním a životom šíria vôňu živého Ježiša ku všetkým, ktorí sú spasení. Nie sú skunkami, pretože vyžarujú vôňu Krista po celom svete a po všetky časy. Táto Kristom preniknutá vôňa sa však šíri aj medzi tými, čo hynú.
Medzi tými, ktorí kráčajú k hriešnej smrti, je táto vôňa svedectvom o ich večnom odsúdení. To, čo je vôňou posväcujúceho života pre tých, ktorí budú žiť naveky, je zápachom podobným skunkovi pre tých, čo očakávajú nekončiace ohnivé muky pekla – navždy budú zapáchať ako hriešny skunk.
Tu nachádzame význam očistca. Tí, ktorí sú v očistci, sú očisťovaní od skunkovitého zápachu hriechu a prijímajú na seba vôňu živého Ježiša, v ktorom budú prebývať ako Duchom premenené deti Otca.
páter Thomas Weinandy
https://www.thecatholicthing.org/2025/08/31/the-smell-of-a-skunk-and-the-odor-of-sanctity/