(3)PRIJÍMANIE NA RUKU: BISKUPI PROTI PÁPEŽOVI
Po zverejnení inštrukcie Memoriale Domini bol Pavol VI. vystavený značnému tlaku, aby rozšíril indult na rozdávanie svätého prijímania na ruku, dokonca bol kritizovaný aj Ján Pavol II. Ako to bolo v prípade biskupa Battazziho z Ivrey, ktorý ostro kritizoval pápeža Wojtylu.
Niekto si možno položí otázku, či kniha od Msgr. Laiseho, o ktorej sme písali v predchádzajúcich častiach, napísaná pred štvrťstoročím, nie je už zastaraná. Postupné reedície s rôznymi aktualizáciami a v rôznych jazykoch (päť vydaní v španielčine (1. až 3. v roku 1997, 4. v roku 2005, 5. vydané v New Yorku v roku 2014), dve vo francúzštine (Paríž 1999 - 2001), dve v taliančine (2015), jedno v poľštine (Krakov 2007) a päť v angličtine (2010, 2011, 2013, 2018, 2020) dokazujú, ako zdôraznil sám autor, že ďaleko za okolnosťami času a miesta, ktoré dali podnet na vznik tejto štúdie, sú stále aspekty, ktoré môžu byť pre čitateľa zaujímavé a ktoré poskytujú nasledujúce informácie:
prístup k autentickej legislatíve týkajúcej sa tejto témy, o ktorej veriaci a tiež mnohí pastieri nemali vedomosť
historická situácia, v ktorej táto legislatíva vznikla
Niektoré podnety na pochopenie dramatických dôsledkov, ktoré môže mať praktizovanie prijímania na ruku na vieru v skutočnú prítomnosť a eucharistickú zbožnosť
Niektoré prvky o vzťahu medzi biskupom a jeho konkrétnou biskupskou konferenciou a o nezávislosti, ktorú má voči nej vo vzťahu k riadeniu svojej diecézy
Úvaha o tom, ako v Cirkvi fungujú určité "nátlakové mechanizmy", ktoré sú schopné zvrátiť pápežské rozhodnutie a ktoré odhaľujú spôsob správania, ktorý sa využíval a stále využíva v iných oblastiach.
Rád by som doplnil ešte dve relevantné svedectvá, ktoré kniha tiež obsahuje. Prvým je článok profesora pátra Maura Gagliardiho (bývalého konzultora Úradu pre liturgické slávenia najvyššieho pápeža) v revue Filozofickej a teologickej fakulty Pápežského Atheneum Regina Apostolorum s názvom "L'autorità legislativa del Vescovo diocesano circa la distribuzione della Comunione sulla mano. Note di diritto liturgico" [Zákonodarná právomoc diecézneho biskupa o rozdávaní prijímania do ruky: (Alfa Omega, XVI, č. 1, 2013 - s. 127-138).
Nielenže je časť tohto článku venovaná biskupovi Laisemu a jeho rozhodnutiam, dokonca cituje jeho knihu (č. 9, s. 135-136, "Un caso di non applicazione dell'indulto" [Prípad neuplatnenia indultu]), ale celý článok sa zhoduje s postojom a exegézou argentínskeho preláta:
"Ak sa biskup rozhodne neuplatňovať indult vo svojej diecéze, nie je to on, kto by zakazoval rozdávanie svätého prijímania na ruku, ale všeobecná norma potvrdená najvyššou autoritou (najvyšším pápežom Pavlom VI.) prostredníctvom Memoriale Domini. Biskup by sa jednoducho rozhodol nevyužiť indult k tejto všeobecnej norme. Inými slovami, takýto biskup by vo svojej diecéze naďalej zachovával tradičnú a záväznú normu bez výnimiek, normu, ktorú opätovne potvrdil Pavol VI. a ktorá sa dodnes nezmenila" (s. 135).
Druhým svedectvom je doktorská dizertačná práca z kánonického práva pátra Federica Bortoliho, neskôr publikovaná pod názvom "La distribuzione della comunione sulla mano: Profili storici, giuridici e pastorali" [Udeľovanie prijímania na ruku: historické, právne a pastoračné profily], Cantagalli, Siena, 2018). Tiež tu nájdeme celú kapitolu o biskupovi zo San Luis (2.6.3. "L'indulto in Argentina", s. 178-188). Páter Bortoli hovorí o Mons. Laiseovi: "V tomto prípade sa jedná o tzv: "Ako dobrý kanonista konal podľa normy práva a správnosť jeho práce potvrdili dva dikastériá Rímskej kúrie."
A potom o jeho knihe: "Ďalej z odpovedí biskupských konferencií na vyšetrovanie z roku 1976, ako aj zo svedectva Msgr. Laiseho jasne vyplýva, že táto prax prijímania na ruku bola propagovaná a podnecovaná samotnými konferenciami a prezentovaná ako najlepší spôsob prijímania Eucharistie, čo vyvracia myšlienku, že to bolo želaním Svätej stolice a Svätého Otca. V skutočnosti, ako ukázal sám Laise, cieľom indultu nebola podpora praxe prijímania na ruku, ale skôr pomoc biskupským konferenciám, kde táto prax už bola zavedená a bolo ťažké ju odstrániť."
Bortoliho kniha predstavuje "aktualizáciu" Laiseho knihy, keďže do nej zahrnul v rámci svojho doktorandského výskumu aj nepublikovaný materiál, ktorý bude odteraz povinným referenčným materiálom k tejto téme. Táto "aktualizácia" však ani zďaleka neopravuje alebo nezanedbáva niektoré aspekty práce argentínskeho preláta, ale dáva najavo ďalšie veci, ktoré potvrdzujú jeho tézy a ukazujú dôsledky indultu, vrátane vecí, ktoré by si Laise nikdy nepredstavoval.
Potvrdzuje sa teda nielen odmietnutie Pavla VI. zaviesť tento spôsob prijímania v 60. rokoch, podporené historickým svedectvom Msgr. Laiseho, ale aj jeho zámer obmedziť ho a odradiť od neho. Dňa 19. januára 1977 Pavol VI. nariadil, aby sa zo Štátneho sekretariátu poslalo promérium prefektovi Kongregácie pre Boží kult s nasledujúcim pokynom: "Keďže ide o veľmi chúlostivú a dôležitú záležitosť, Jeho Svätosť ma poverila, aby som kópiu tohto spisu poslal Vašej Najjasnejšej Eminencii s prosbou, aby preštudovala, ako sa môžu uplatniť návrhy, ktoré naznačil Najjasnejší prefekt Posvätnej kongregácie pre kauzy svätých (kard. Bafile)."
Návrhy boli nasledovné: "Pozastaviť udeľovanie nových indultov, výslovne povedať, že tam, kde indult nebol udelený, je prax prijímania na ruku nezákonná, a pripomenúť, že aj tam, kde bol indult udelený, sa má od predmetnej praxe odrádzať." Dôvodom bolo "zníženie eucharistickej zbožnosti, rozptýlenie úlomkov, uľahčenie svätokrádeží prostredníctvom krádeže konsekrovanej hostie a nemožnosť zo strany kňaza odmietnuť rozdávanie prijímania na ruku napriek všetkým týmto nepríjemnostiam". Prefekt Kongregácie pre Boží kult kardinál Knox však tento údaj neprijal s radosťou. O rok neskôr, 1. februára 1978, napísal štátny sekretár v mene Pavla VI. ďalší list, v ktorom žiadal, aby sa rozšírenie praxe prijímania na ruku zakázalo, ale odpoveď bola opäť odmietavá.
Nakoniec Štátny sekretariát opäť poslal prípis pápežovi (tentoraz Jánovi Pavlovi II.), aby pozastavil udeľovanie nových indultov, a aj keď tentoraz s úspechom, dispozícia sa stretla so silným odporom. Napríklad 21. decembra 1984 poslal Jánovi Pavlovi II. vianočný pozdrav biskup z Ivrey (neďaleko Turína) Msgr. Luigi Bettazzi a využil túto príležitosť, aby sa vyjadril k tomu, čo nazval "problémom, možno veľmi okrajovým, ale symbolickým", teda k praxi prijímania na ruku. Bettazi vyjadril ľútosť nad tým, že Talianska biskupská konferencia stále nezískala indult, a kritizoval Jána Pavla II. za to, že pozastavil možnosť nových ústupkov, pričom mu povedal "Nezdá sa mi spravodlivé využívať svoju autoritu takýmto spôsobom." Po piatich rokoch, vo februári 1985, sa udeľovanie indultov opäť obnovilo.
Mons. Nicola Bux, bývalý poradca Kongregácie pre náuku viery
www.newdailycompass.com