PÁPEŽ LEV XIII.: SOCIÁLNU OTÁZKU PREDCHÁDZA OTÁZKA MANŽELSTVA A RODINY
Od zvolenia pápeža Leva XIV. sa encyklika Rerum Novarum, základ sociálneho učenia Cirkvi, spomína nespočetnekrát. Je to azda jeho najslávnejšia encyklika – a oprávnene. No každý, kto pozná jeho spisy, vám povie, že napísal aj niekoľko ďalších významných encyklík o rozmanitých témach. Jedna z nich, napísaná viac než desať rokov pred Rerum Novarum, je jeho encyklika o kresťanskom manželstve Arcanum.
Aj keď sa na ňu neodvoláva ani zďaleka tak často ako na encykliku Casti Connubii pápeža Pia XI., katolíci by z nej aj dnes mohli nesmierne veľa načerpať, pretože vo veľkej miere oslovuje aj súčasnú krízu manželstva. Lev XIII. ju písal v čase, keď bola Cirkev pod ťažkým útokom, útoky na rodinu boli rozšírené, inštitúcia manželstva sa čoraz viac sekularizovala a rozvod sa čoraz viac normalizoval. Encykliku Arcanum napísal ako obranu tradičného katolíckeho učenia o manželstve proti „tým, ktorí popierajú, že manželstvo je sväté, a ktorí ho, zbavené akejkoľvek svätosti, zaraďujú medzi obyčajné svetské záležitosti… čím ničia poriadok, ktorý ustanovil Boh.“
Voči týmto protivníkom opakuje spoločné učenie Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva a uvádza obsiahly, hoci nie úplný zoznam zla, ktoré prináša rozvod (ako sám hovorí: „len ťažko možno opísať, aké veľké sú zlá, ktoré plynú z rozvodu“). Uvádza medzi nimi najmä tieto zlá:
Manželské zväzky sa tým stávajú nestálymi; vzájomná láskavosť sa oslabuje; poskytujú sa poľutovaniahodné podnety k nevere; škodí sa výchove a formácii detí; vzniká príležitosť k rozkladu rodín; medzi príbuznými sa sejú semienka nesváru; dôstojnosť ženy sa znižuje a zhadzuje a ženy riskujú, že budú opustené po tom, čo poslúžili rozkošiam mužov.
Varuje, že akonáhle sa rozvod začne tolerovať, „nebude existovať nijaké obmedzenie dostatočne silné na to, aby ho udržalo v hraniciach vymedzených alebo predpokladaných.“ Pretože rozvod je deštruktívny pre rodinu a spoločnosť, nemôže existovať nijaký dôvod založený na spoločnom dobre, pre ktorý by štát mal tolerovať legálny rozvod. Môže priniesť iba skazu.
Samozrejme, rozvod je tak veľkým zlom preto, lebo manželstvo je takým nesmiernym dobrom. Má veľa čo povedať o dobrote manželstva a nazýva ho začiatkom a základom rodiny. O manželstve uvádza dva zoznamy dobier: jeden o dobrách pre manželov, druhý o dobrách pre rodinu. Manželom je manželstvo na osoh tým, že si „navzájom uľahčujú bremená prostredníctvom vzájomnej pomoci; stálou a vernou láskou; tým, že majú všetko spoločné; a nebeskou milosťou, ktorá prúdi zo sviatosti.“ V zozname dobier pre rodinu spomína okrem iného, že manželstvo má moc „posilniť jednotu sŕdc u rodičov; zabezpečiť svätú výchovu detí; [a] zmierniť autoritu otca príkladom Božej autority.“
Tento prístup je životne dôležitý pre každú široko chápanú obranu rodiny. Tým, že zdôrazňuje zároveň zlo rozvodu i dobro manželstva, pápež súčasne varuje i pozýva. Ak chceme, aby naše deti dostali náležitú výchovu, rozvod je hrozbou, zatiaľ čo manželstvo je baštou.
Na rozdiel od tvrdení mnohých feministiek, minulých i súčasných, kresťanské manželstvo neuväzňuje ženy v usporiadaní, ktoré je zo svojej podstaty zneužívajúce; skôr im poskytuje bezpečie. Manželova oprávnená autorita nie je neobmedzená; je viazaná Božím zákonom. Zatiaľ čo tolerovanie rozvodu a sekularizácia manželstva v skutočnosti podporujú zneužívajúce scenáre, ktoré feministky pripisujú kresťanskému manželstvu. V tejto súvislosti cituje pápež Lev XIII. sv. Hieronyma, ktorý poukazuje na to, že kdekoľvek je manželstvo oslabené, muži sú slobodní „beztrestne sa vrhať do žiadostivosti, nespútane a bez zábran, v domoch nemravností a medzi svojimi služobnicami.“ Cnostné manželstvo pozdvihuje dôstojnosť muža i ženy. Pokračuje varovaním:
Keď sa teda prejavila manželova necudnosť, nič nebolo žalostnejšie, ako keď manželka klesla tak nízko, že sa na ňu hľadelo takmer iba ako na prostriedok uspokojenia vášne alebo na nástroj plodenia potomstva.
Táto obava z používania iných len ako prostriedkov na uspokojenie sa odvtedy často opakuje u pápežov, najmä u sv. Jána Pavla II. Práve manželstvo spája dvoch ľudí v manželskej láske, nie ako v obyčajnej zmluvnej dohode založenej na pohodlí či užitočnosti. Je vážnou (a pritom príliš častou) chybou, ak sa manželia k sebe správajú utilitaristicky – rozhodnú sa pre rozvod, keď vášeň vyprchá alebo keď sa skončí užitočnosť manžela či manželky. Najčastejšie uvádzaným dôvodom rozvodu v Spojených štátoch nie je domáce násilie, ale vnímaný „nedostatok záväzku“.
Cirkev neustále stála v obrane manželstva, neprestajne potvrdzovala jeho nerozlučiteľnosť, sviatostnosť a pravý cieľ. Enchiridion on the Family to dokumentuje na viac než 480 stranách magisteriálnych úryvkov pred Arcanum a na vyše 7 000 stranách od jeho vydania. Takmer 150 rokov uplynulo od tejto encykliky, a predsa môžeme všetko, čo v nej bolo povedané, potvrdiť a aplikovať aj na dnešný svet. Tak ako Lev XIII. položil základ katolíckeho sociálneho učenia, zakorenený v tradícii, encyklikou Rerum novarum, urobil to isté pre manželstvo encyklikou Arcanum – prvou encyklikou, ktorá sa venovala výlučne manželstvu. Nové pohliadnutie na túto encykliku ponúka plán, ako odolať rozvodom, zmätku a zúfalstvu našej doby.
Nathan Kreider
https://crisismagazine.com/opinion/before-rerum-novarum-there-was-arcanum